Ľudovít Jurinyi

Minulý týždeň som ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta SZĽH. Nebol to okamžitý ošiaľ z blížiaceho sa termínu, do kedy bolo možné kandidatúru ohlásiť, ale bola to triezva úvaha a predovšetkým to bola moja reakcia na mandát, ktorý mi dalo množstvo klubov z našej slovenskej hokejovej rodiny.

Na tlačovej konferencii, som definoval, čo všetko vidím v dnešnom dianí vo zväze ako problém, prečo kandidujem a samozrejme som taktiež predstavil svoj program. Verejnosť si mohla zostrih pozrieť tu: Ľudovít Jurinyi – Tlačová konferencia. Po skončení úvodnej časti stretnutia s médiami, mali prítomní novinári veľmi dobré otázky, na ktoré som postupne a poctivo odpovedal. Rovnako, ako z tlačovky, tak aj z tohto, som verejne ponúkol zostrih: Ľudovít Jurinyi – Otázky a odpovede.

Za dôležitý moment mojej programovej ponuky pre slovenský hokej považujem okrem prinavrátenia normálnych medziľudských vzťahov aj zásadné zvýšenie dôrazu na prácu s mládežou. Bez nej náš hokej nemá budúcnosť. Aj Miroslav Šatan, Peter Bondra, Zdeno Chára, Marián Hossa, Žigo Pálffy, a celá plejáda všetkých hviezd nášho hokeja boli raz prípravkári, žiaci a dorast. Pozornosťou v kluboch, ktorá sa dostala ich talentu z nich vyrástli pre nás všetkých celosvetovo známe športové osobnosti. A práve preto, že jednou z takých hviezd je aj Miroslav Šatan, ktorého prínos pre slovenský hokej, ako hráča som nikdy nespochybňoval, verejne som mu ponúkol (v prípade ak vyhrám voľby), že s ním rátam na pozícii generálneho manažéra pri „A“ tíme. To je miesto, kde sa podľa mňa cíti najlepšie, kde je práca, ktorej rozumie. Moju ponuku som definoval priamo na tlačovej konferencii a zopakoval som ju aj pri odpovediach na otázky novinárom.

Aktuálne je však Miroslav Šatan prezidentom SZĽH a je teda priamo zodpovedný za prípravu a organizáciu Kongresu. Preto som na základe informácií, ktoré mám nie len ja, ale celé hokejové hnutie, o plánovanom spôsobe voľby funkcionárov SZĽH adresoval prezidentovi zväzu verejnú výzvu v podobe oficiálneho písomného stanoviska Môj blog, ale aj vo forme krátkeho video materiálu: Ľudovít Jurinyi – Verejná výzva prezidentovi SZĽH Miroslavovi Šatanovi Zastávam názor, že tak ako všade v demokratickom prostredí, aj vo zväze má byť pre hlasujúcich zabezpečená sloboda vo vyjadrení svojho názoru, bez toho aby sa museli obávať.

Svoju kandidatúru na prezidenta SZĽH vnímam ako misiu v mene klubov, ktoré sú reálne nespokojné s dianím vo zväze. Moja kandidatúra stojí na úprimnej snahe a skutočnej potrebe vrátiť do slovenského hokeja jeho ozajstnú identitu a morálne hodnoty. Slovenskému hokeju reprezentujúcemu delegátov Kongresu ponúkam programový dokument, ktorého naplnenie smeruje k jedinému cieľu: ukázať, že sme jeden hokejový tím. Program, s ktorým predstupujem pred kandidátov ponúkam verejne na svojej stránke Môj program alebo aj vo forme videa Ľudovít Jurinyi – Môj program.

Zasadnutie najvyššieho orgánu každej organizácie je nie len významná vec v jej živote, ale zároveň voľbou, ktorou sa do jednotlivých funkcií dostávajú kandidáti bude určovať jej smerovanie. A práve voľba je prejavom demokracie a tiež slobodnej vôle delegátov. Tí majú mať zaručenú absolútnu voľnosť vo svojom rozhodovaní. Tak ako ju majú voliči pri všeobecných voľbách na všetkých úrovniach v našej krajine, ako ju majú zaručenú všetci, ktorí kdekoľvek rozhodujú o obsadzovaní volených funkcií. Napríklad ako aj nedávno pri voľbe šéfa olympionikov. Na našom, hokejovom, Kongrese sa však pripravuje iný scenár: voľba do orgánov nie tajnou formou, ale prostredníctvom elektronického hlasovacieho zariadenia. Nie len ja, ale ani významná časť klubov, teda delegátov kongresu, s týmto nesúhlasí. Na základe toho som adresoval prezidentovi SZĽH Miroslavovi Šatanovi verejnú výzvu Verejná výzva, aby zabezpečil pre delegátov voľbu tajnú a nie spätne zistiteľnú, kto koho volil. O tajnej voľbe hovoria okrem iného aj Stanovy zväzu. Do dnešného dňa, som sa ani ja a ani delegáti Kongresu nedozvedeli aké má k tomu prezident zväzu Miroslav Šatan stanovisko.

Vlastne.. nedozvedeli sme sa o kandidatúre Miroslava Šatana vôbec nič. Nepredstavil doteraz žiaden program, V médiách, predovšetkým v televízii, ktorá je partnerom zväzu (prečo asi práve tu?) sa prezentuje výlučne sám, bez možnosti otvorenej debaty. Tie plánované mediálne „zoči-voči“ rozhovory všetky odmietol. Dostávam preto otázky od ľudí z hokejovej rodiny – čoho sa bojí? Nuž, mal by to povedať skôr on.

Ja som verejne a bez strachu pomenoval problémy, ktoré vnímam v našom hokeji, ponúkol som svoj program a teda prečo kandidujem som jasne pred delegátmi, ale aj verejnosťou deklaroval. Zhrnutie mojej kandidatúry je tu: Ľudovít Jurinyi – Prečo kandidujem.

Poslednou, takpovediac, čerešničkou na torte bola pre mňa správa od In-line hokejistov. Vyhlásenie, ktoré si môžete prečítať tu Vyhlásenie klubov In-line hokeja a podpísané šiestimi klubmi je natoľko závažné, že sám seba sa pýtam: až kam zájde mašinéria vo vedení zväzu, aby Kongres, ktorý má byť doslova o niekoľko hodín bol považovaný za najväčšie fiasko v jeho histórii?

Vážené hokejové spoločenstvo na Slovensku,

v tomto blogu som zhrnul, všetko, čo môžem o svojej a ku svojej kandidatúre na post prezidenta SZĽH povedať. Chcem popriať nám všetkým – delegátom Kongresu, hokejistom – od tých v prípravke až po seniorov, funkcionárom vo všetkých kluboch a samozrejme aj fanúšikom, aby Kongres, ktorý nás čaká, bol pre slovenský hokej užitočným stretnutím a aby bronz z olympiády bol len tým povestným prvým krôčikom k úspechom slovenského hokeja vo svetovom meradle.

Ľudovít Jurinyi